Doberman a deti
Bolo to v jedno teplé, letné ráno, keď nás ujo zavolal k nim na záhradku, trochu si oddýchnuť a len tak si posedieť v kruhu priateľov a známych. Záhradka, ktorá bola vzdialená od mesta asi 10 minút pešej chôdze, ležala na miernom svahu, z jednej strany lemovaná rozsiahlymi lúkami, na ktorých sa pásli skupinky kráv a kôz, no aj jednotlivce popriväzované k narýchlo popribíjaným kolom, a z druhej strany, za modrými kvetmi čakanky a veľkou trávou, ktorá sa strácala niekde v pomaly hustnúcom lesnom poraste borovíc a smrekov. Niekde medzi týmto všetkým sa vynárala jedna stará Jedľa, ktorá medzi svojími hustými konármi ukrývala malú, ale veľmi útulnú chalúpku, zvanú chatka. Viedla k nej len jedna poľná, kľukatá, plná prachu a kamenia, no častým užívaním celkom zchodná cestička, ktorá ústila až k samému koncu záhradky.
Keď tam dorazila skupinka "pozvaných" ľudí, domáci pán ich privítal tak, ako sa patrí: s úsmevom na tvári, v dobrej nálade a s malým "potúžením" v ruke, ktorému nikto neodolal, už len z toho dôvodu, že to bolo domáce. Okolo neho pobehoval čistokrvný doberman, ktorý si na pána nedal dopustiť, občas sa mu priplietol medzi nohy a keď ho domáci pán nahodou pristúpil, vtedy s kvikom nachvíľu odbehol, no vzápätí sa zase skackajúc priplichtil a nedovolil nikomu priblížiť sa k pánovi. Všetci prítomní mali pred ním rešpekt a to aj domáca pani, ktorá stála len opodiaľ a kývala na prichádzajúcich hostí. Keď sa ľudia usadili za neveľkým, zo surového dreva pozbíjaným stolom, v tieni krásnej jedličky, stôl sa prehýbal všakovakými dobrotami. Psík, aby neotravoval bol uviazaný čiernym koženým obojkom o blízko stojaci strom. Chvíľami pobehoval okolo stromu, chvíľami ležal a prizeral sa hostine a chvíľami skučal na žerúcich ľudí. Keď si ho konečne začal niekto všímať, chudák pes už bol zaslintaný až po kolená. "Hej, veď ten pes je hladný, hoďte mu niečo" - ozval sa jeden z prítomných. "Ano ja mu hodím klobásku" - navrhol jeden mladý muž, ktorý mu dobrovoľne prepustil asi hlt svojej nedojedenej porcie. "Aj ja cééémm hodit" - zaznelo takmer zborovo zo všetkých detských úst, ktoré tam boli asi vo všetkých vekových skupinách. "Tu máte keksíky, môzete mu ich hodiť, ale nechoďte veľmi blízko" - dovolil na veľké prosíkanie domáci pán a vybral z pravého vrecka nerozbalené keksy značky Disko. Detičky sa postavili do zástupu a pomaly ulamovali z keksov, ktoré hádzali psovi, no priamo úmerne s dĺžkou kŕmenia a míňaním keksov, sa skracovala aj vzdialenosť medzi psom a deťmi, ktoré si po niekoľkominútovom "hraní" nikto z dospelých nevšimol.
Keď sa minulo všetko krmivo, najmladší účastník procesu, vtedy asi dvojročný chlapček menom Miki, ktorý dal psíkovi posledné sústo, sa náhle z doposiaľ nevysvetliteľných príčin prudko otočil k stolu po nový zdroj potravy. V tom sa Arthos (meno dobermana) zo zvláštnym pohľadom v očiach, ktorý vidno len u divých šeliem, bleskurýchlo, s otvorenou papuľou vrhol na malú tváričku bezradného chlapca, schmatol ho medzi svoje zuby a držal ho a držal a ..... Miki, ktorý ešte mal problémy s udržaním svojej telesnej schránky v bezpečnej rovnováhe na zemi (t. j. ešte nevedel poriadne chodiť, pozn. autora), ostal celý bledý a v šoku stáť a poctivo držal hlavu v psej papuli. Po malých líčkach mu z pomedzi parazitujúcich zubov pomaly stekali pramene jasno červenej krvi, doposiaľ bližšie neurčenej krvnej skupiny. A takto tam tí dvaja stáli, až kým sa obecenstvo konečne prebralo zo šoku a pochopilo, čo sa vlastne deje. Domáci rýchlo skočili, jeden po brutálnom psovi, druhý po nevinnej obeti krvilačného dobermana, ktorý keď dostal po papuli, svoju korisť pustil. Až vtedy bolo rozpoznať hlboké, krvácajúce a rozsiahle poranenia, ktoré zanechali silné zuby votrelca na ľavej strane lícnych svalov. Súčasne s odtiahnutím psa, sa spustil aj silný plač Mikiho, ktorý trhal srdcia, spolu s nepekným výjavom celého obrazu, všetkým, ktorí ho počuli a videli. (Teraz sa dej trochu zrýchli, pozn. aut.) Potom ho odviezli do nemocnice, zašili mu to, zahojilo sa mu to, chlapec už má 7 rokov, žiadne jazvy, pes skočil z okna (spáchal samovraždu, pozn. aut.), všetci sa radujú, záhradka sa predala, jedľa ešte stojí, kravy sa tam už nepasú, kozy ešte hej, ....a zazvonil zvonček a rozprávke je konček.