Toto je skutočný príbeh .
Budú tomu už dva roky. Bol práve slnečný jesenný deň a ja som išla zo školy. Keď som už bola pred domom, pribehla mi oproti moja sestra s jej kamarátkou. Povedali mi, že našli mačičku. Rýchlo som sa bežala na ňu pozrieť. Bola to čisto čierna mačka a len na krku mala bielu guličku. Spokojne si ležala v krabici a priadla. Keďže bol piatok, zhodila som len rýchlo tašku, zobrala mlieko a išla za ňou. Dievčatá sa ma potom spýtali, či tu môže zostať. Vtedy som moc mačky nemusela a bolo mi to jedno. Myslela som si, že aj tak v noci odíde. Mala som pravdu. Mačička odišla. Ale nie na dlho. Dievčatá ju hľadali a aj ju našli. Odvtedy mačička žila s nami pred panelákom. Najprv bývala v krabici, ale potom sa nasťahovala do pivnice.
Naša krásavica Cica :D
Takto s nami žila dlho. Najprv sme ju nazvali Gulička pre jej bielu guličku. Ale reagovala na meno Cica, tak sme ju tak začali volať. Ľudia z okolia jej proste hovorili paneláková mačka. Veľakrát sa jej pokúšal niekto ublížiť. Raz nám ju zobrali takí chalani a vyhrážali sa, že nám ju podpália. Ale ona im ušla a vrátila sa.
Murko velky krpec
Potom sa jej narodili dve tigrované mačiatka a z našej malej Cici sa stala mamička. Vtedy sa nám môj učiteľ, ktorý býva vo vedľajšom vchode vyhrážal, že ju aj s tými mačencami otrávi. Ja a moja kamarátka Soňa, ktorá chodí so mnou aj do jednej triedy, sme museli stáť zoči voči nášmu učiteľovi, ktorý nakoniec vojnu prehral a ona spokojne dochovala svoje ratolesti, ktorým sme potom našli domov. Cica nemala rada prítomnosť iných mačiek. No raz sa s tým musela zmieriť, lebo sme našli malé čierna mača a nechali ho s ňou pred panelákom. Kým bol malý, tak ho stále fackovala, ale potom keď, trochu podrástol, už si naňho nedovoľovala.
Posledná fotka našej krásavice
O pár mesiacov neskôr sa Cici narodili ďalšie mačiatka, ktoré však suseda kdesi vyhodila. Po tomto som si myslela, že už som pripravená na všetko, čo sa môže našim mačičkám stať. No veľmi som sa mýlila, stalo sa to tento pondelok. Išla som s kamarátkami z krúžku a vtom nám Dominika s Romčou bežia oproti, že Cicu prešlo auto. Rýchlo sme sa bežali na ňu pozrieť. Auto jej prešlo cez obidve nohy. Mala to otrasné. Rýchlo sme ju zobrali k zverolekárovi, no ten nám povedal, že jedna noha by sa dala zachrániť, ale tá druhá nie, lebo má tie kosti hrozne polámané. Bolo treba ju dať utratiť. Bolo nás tam s ňou šesť a všetky sme hrozne plakali.
Aj jemu chýbaš :(
Keď sa s ňou dievčatá rozlúčili, vyšli von, ja som zostala pri nej. Vtedy prišla ta osudná injekcia. Cica si potom ľahla, poobzerala sa poslednýkrát po ordinácii, potom pozrela na mňa a zaspala. Vtedy mi prebehol celý jej život pred očami a ja som vedela, že to je koniec. Zbohom Cica a ďakujeme ti, že si nás naučila milovať mačičky. Spomíname na teba ja, Zuzka, Soňa, Nika, Radka, ďalšia Radka, Veronika a Murko a mnoho ďalších, ktorí ťa mali radi.
